Sled predvolebných udalostí je taký rýchly, že človek ich nestíha ani sledovať nie to ešte posudzovať, či analyzovať. Pod pojmom udalostí však nemám na mysli len rôzne kauzy, ktoré sa objavujú ako huby po daždi. Početnosťou za nimi nezaostávajú ani tvrdenia, stanoviská a prehlásenia vedúcich predstaviteľov našich pravicových strán. Priznám sa, že medzi tie ktoré sledujem so zvýšeným záujmom patrí problematika zloženia vlády, ktorá vznikne po voľbách 10. marca, respektíve tvrdenia týchto pravicových politikov o tom s kým sú ochotní novú vládu vytvoriť a s kým nie. A tu mám veľký problém. Ten spočíva v tom, že na rozdiel od týchto politikov za rozhodujúcu tému v týchto úvahách považujem tému o budúcnosti eurozóny a o európskej problematike v širšom zmysle. Oni ju však poväčšine prehliadajú, podceňujú, alebo dokonca čo považujem za najhoršie zľahčujú. A ak o nej predsa len hovoria tak neodborne a s nemalou dávkou pravicového populizmu. Je až neuveriteľné a nepochopiteľné, že téma, na ktorej padla súčasná pravicová vláda a ktorá bude rozhodujúca, či sa to niekomu páči alebo nie, aj pri kreovaní novej vlády sa dostala na okraj ich pozornosti. pokračovanie článku
Včera som sa v Prahe zúčastnila slávnostného stretnutia pri príležitosti 20. výročia podpísania Zmluvy medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Spolkovou Republikou Nemecko o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci, ktoré usporiadal predseda Senátu českého Parlamentu. S prejavom vystúpil nemecký minister zahraničia Westerwelle, český minister zahraničia Schwarzenberg, no a náš, slovenský, si opäť raz nenašiel čas. Vedie ma to k otázke: načo je nám (alebo načo bol nám) minister, ktorý si neplní svoje úlohy? Nezaslúži si Slovensko ministra zahraničných vecí na plný úväzok? pokračovanie článku
Staré vodácke pravidlo hovorí,, že je potrebné sa zoznámiť s riekou, naučiť sa ju čítať a vedieť využiť silu jej prúdu na svoj prospech. Agenda Slovákov žijúcich v zahraničí, je jednou z mnohých aktivít odchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, za ktorú od našich krajanov priebežne dostáva mimoriadne nelichotivé hodnotenie. Predovšetkým rezortu, vedeným Mikulášom Dzurindom, sa totiž za krátky čas podarilo nielen naštrbiť dôveru voči Bratislave, ale rozkolísať aj tak krehké základy spolupráce s našimi krajanskými organizáciami v zahraničí. pokračovanie článku
Napriek mojej úprimnej snahe, nedokážem nepozastaviť sa nad vyhláseniami niektorých našich popredných politikov, ktoré sú nepravdivé, zavádzajúce, klamlivé, alebo účelové, nadovšetko však ak nie sú ničím podložené. Veľmi dobre si uvedomujem že sme v predvolebnom období, pre ktoré sú také vyhlásenia typické. Ale keďže sa takéto vyhlásenia dotýkajú aj mojej „parkety"- zahraničnej politiky, rozhodla som sa s Vami o môj názor podeliť pokračovanie článku
Akosi sme si zvykli, že zavádzanie, klamstvá, polopravdy, či účelové výmysly sú bežnou súčasťou slovenskej politickej scény. Nič na tom nezmenili ani blížiace sa predčasné parlamentné voľby, respektíve predvolebná kampaň. Skôr naopak. pokračovanie článku
Zdá sa, že ministerstvo zahraničných vecí a ani osobne ministra M. Dzurindu nevyrušila z nečinnosti, alebo snáď už zo zimného spánku, ani prebiehajúca dlhová kríza, či snaha európskych politikov zachrániť, čo sa ešte v Európe dá, vrátane spoločnej meny či samotnej Európskej únie. Že ide aj pre nás o životne dôležité otázky nepochybuje snáď už nikto. Európska únia je väčšine našich občanov blízka a napriek svojim problémom i nedostatkom aj stále atraktívna. pokračovanie článku
Uplynulé dva dni som sprevádzala predsedu strany SMER-SD Róberta Fica na jeho pracovnej ceste do Bruselu. Nebýva zvykom, aby predsedu opozičnej strany prijali v centrále EÚ na takej vysokej úrovni, čo signalizuje nielen záujem o dianie na Slovensku, ale zrejme aj určité čítanie budúceho povolebného vývoja. Delegáciu strany SMER-SD prijali najvyšší predstavitelia EÚ - predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso i líder európskych socialistov a demokratov Martin Schulz. pokračovanie článku
„Demokrace toť diskuse“ , hovorieval T.G.Masaryk. Samozrejme, že mal v prvom rade na mysli diskusiu na parlamentnej pôde, či v nižších zastupiteľských štruktúrach, resp. osobnú diskusiu s občanom na rôznych zhromaždeniach . Je to pochopiteľné, nebola totiž doba elektronických médií, internetu, sociálnych sietí... Odkaz však je jednoznačný – s občanom treba hovoriť, diskutovať, vysvetľovať a to predovšetkým pri komplikovaných a nejednoznačných výstupoch zo strany štátu. pokračovanie článku
Svet, postihnutý krízou potrebuje úspešné rokovanie G-20 v Cannes. Momentálne nie je vhodná doba pre úsmevy, veľké gestá a impotentné vyhlásenia. Potrebujeme ambiciózne riešenia pre závažnú krízu, ktorej svetová ekonomika čelí. pokračovanie článku
Kedykoľvek dostanem novú informáciu o personálnych rošádach na Ministerstve zahraničných vecí spomeniem si na detskú hru, ktorú bratia Česi nazývajú „škatule, škatule, hejbejte se..." (Princíp tej hry spočíva v rýchlej výmene hráčov za označenými stromami, pričom stromov je vždy o jeden menej než hráčov). pokračovanie článku
S poľutovaním a znepokojením som prijala informáciu o pripravovanom zrušení Slovenských kultúrnych inštitútov v Berlíne, Paríži, Ríme a Viedni, ktoré pripravuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. pokračovanie článku
Obmedzenie korupcie a klientelizmu, zvýšenie transparentnosti, a profesionality v štátnej správe... slová, ktoré mimoriadne frekventovane rezonujú v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej. Pozrime sa, ako ich obsah napĺňajú v jednom z kľúčových rezortov vlády - na Ministerstve zahraničných vecí, ktoré v posledných týždňoch doslova narazilo sud s rôznymi grantmi, dotáciami či priamymi objednávkami. pokračovanie článku
Prečo vlastne má vláda zostavená stranou SMER-SD prívlastok - tieňová? Tieňový kabinet nie je výmyslom strany SMER-SD, tento inštitút je pod označením Shadow Front Bench, resp, Shadow Cabinet, dávno známy vo vyspelých parlamentných systémoch najmä vo Veľkej Británii, Kanade, či Austrálii. Snahou strany SMER-SD bolo pri jeho kreovaní a naplnení obsahu, prispieť k politickej kultúre na Slovensku a predovšetkým rozšíriť ponuku slušnosti, poriadku či spravodlivosti. Úlohou tieňovej vlády je denne nastavovať zrkadlo politického marazmu súčasnej vlády a pomáhať občanovi, aby sa zorientoval v labyrinte nesplnených predvolebných sľubov, klamstiev a, nebojím sa to povedať, doslova škodlivej politiky kabinetu Ivety Radičovej pre budúcnosť Slovenska. Počínajúc zákonmi na ktoré platí aforizmus Otta von Bismarcka, že, podobne ako pri párkoch, je lepšie nevidieť ako sa robia, až po diletantskú exekutívu. Členovia tieňovej vlády však nielen veľmi pozorne sledujú každý krok súčasnej vlády a zaujímajú stanovisko k jej rozhodnutiam, ale zároveň pripravujú návrh vládneho programu a volebného programu strany SMER-SD. pokračovanie článku
Škrípavé husle predviedol slovenský minister zahraničia s predsedom parlamentu pri návšteve ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. pokračovanie článku
Snáď všetci môžeme súhlasiť s tým, že veci, ktoré môžeme urobiť „dnes“ sa nevyplatí odkladať na „zajtra“. Túto múdrosť našich starých mám potvrdzujú i mnohé slovenské porekadlá, jedno z nich: Keď príde čas, že by sme mohli, tak čas, keď sme mohli, už uplynul. pokračovanie článku
Dnes, 7.6.2011, sa malo uskutočniť niekoľko mesiacov vopred plánované stretnutie zahraničných výborov slovenského a maďarského parlamentu v Budapešti. Ale nebude... pokračovanie článku
Dolapenie a smrť Osamu Bin Ladina, najhľadenejšieho teroristu na svete, dnes právom oslavuje celý demokratický svet. Právom, pretože má na svedomí životy nevinných tisícov detí, žien a mužov. A dnes, takmer 10 rokov od strašných samovražedných útokov Al Kajdy na Svetové obchodné centrum v USA, bola spravodlivosť vykonaná. pokračovanie článku
Maďarský parlament schválil Základný zákon Maďarska, svoju ústavu. Na prvý pohľad je to v poriadku, veď Maďarsko je jediná postkomunistická krajina, ktorá neprijala po demokratických zmenách v roku 1989 novú ústavu, takže bolo už vysoko aktuálne tento zákon prispôsobiť modernej dobe. pokračovanie článku
Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky (ODA SR) v roku 2008 v prepočte 12 eur na obyvateľa. Veľa či málo? 12 euro. Suma, ktorú každý z nás minie za bežné maličkosti každodenného života. A pritom tak veľa, keď pomôžeme spoločne. Iným, vzdialeným, ale nepredstaviteľne trpiacim. Ale je to vôbec potrebné? Prečo to vôbec robíme? Spoluzodpovednosť za globálny rozvoj, záujem byť aktívnym subjektom medzinárodnej politiky a aktívnym členom komunity darcov...alebo čistá morálna povinnosť, pocit súcitu s inými ľudskými bytosťami? Alebo sa chceme zviditeľňovať, možno práve takto? A vôbec, načo to celé? Potrebujeme doma na cesty, nemocnice, školy, vedu, výskum...je toho veľa čo potrebujeme a budeme ešte potrebovať. Máme dávať, keď nám toľko chýba? pokračovanie článku
tieňová ministerka zahraničných vecí nominovaná politickou stranou SMER-SD
