Sme národ holubičí?

Autor: Oľga Algayerová | 20.4.2011 o 17:19 | (upravené 3.5.2011 o 3:31) Karma článku: 6,32 | Prečítané:  1358x

Maďarský parlament schválil Základný zákon Maďarska, svoju ústavu. Na prvý pohľad je to v poriadku, veď Maďarsko je jediná postkomunistická krajina, ktorá neprijala po demokratických zmenách v roku 1989 novú ústavu, takže bolo už vysoko aktuálne tento zákon prispôsobiť modernej dobe.

Je suverénnym právom každého štátu prijímať svoje zákony. Samozrejme, pokiaľ sú štandardné a pokiaľ sa „nekrižujú" s medzinárodne uznávanými normami, resp. so záujmami iných štátov.

Sľub za „zachovanie jednotnosti národa, ktorý sa počas búrok posledného storočia roztrieštil na časti „ alebo viera," že naše deti a vnuci svojim nadaním, vytrvalosťou a duchovnou silou opäť urobia Maďarsko veľkým" vyznievajú skôr neštandardne a záväzok, že „ budeme ochraňovať naše dedičstvo, náš jedinečný jazyk, maďarskú kultúru, jazyk a kultúru národností v Maďarsku, hodnoty vytvorené ľuďmi a dané prírodou v Karpatskej kotline" sa už akosi týka aj nás - Slovákov, Čechov, Rakúšanov, Slovincov, Chorvátov, Srbov, Ukrajincov či Rumunov.

Veta: „Opätovné nastolenie štátneho sebaurčenia, o ktoré naša vlasť prišla devätnásteho marca 1944, datujeme od druhého mája 1990, teda od vzniku prvého slobodne zvoleného zastúpenia ľudu"  láka na vypracovanie samostatnej analýzy s otázkou čo tým vlastne autor chcel povedať?

Článok H1 hovorí jednoznačne o tom, že úradným jazykom je maďarčina. Nemajú žiadne spory, či v dedine žije 10, 15 alebo 20 percent príslušníkov inej národnosti. Osobne im tento paragraf závidím. Ďalej článok H2 o tom, že Maďarsko chráni maďarský jazyk. Rovnako my musíme chcieť chrániť ten náš - slovenský.

Uznávanie kolektívnych práv človeka by mohlo viesť pri dôkladnej interpretácii k rôznym, aj nebezpečným, anomáliám. Sloboda tlače je v ústave riešená odkazom na tak často diskutovaný a demokracii vystavený rámcový zákon.

Ústava hovorí, že „Každý plnoletý občan iného členského štátu Európskej únie s pobytom v Maďarsku má právo voliť". Volebné právo občanov bez pobytu ústava nerieši, to bude riešiť až rámcový zákon.

Cieľom tohto príspevku nie je podať podrobný rozbor maďarského Základného zákona.

Znepokojenie nad niektorými pasážami ústavy vyslovil pri svojej návšteve Budapešti i generálny tajomník OSN Ban Ki-moon. Požiadal maďarského prezidenta Pála Schmitta aby v tejto záležitosti zohľadnil odporúčania Rady Európy a OSN.

A my, Slováci, si opäť nemyslíme nič? Ak je to tak, tak potom ani nedokážeme povedať nič. Ja si však o tom svoje myslím, a preto som sa rozhodla napísať tento blog. Rada uvítam diskusiu na tieto moje myšlienky. A bola by som rada, ak by sme si niečo mysleli a aj o tom hovorili.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.


Už ste čítali?